Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 5 záznamů.  Hledání trvalo 0.01 vteřin. 
Moja Bakalarska Práca
Moravanský, Tomáš ; Nadaud, Pierre (oponent) ; Ptáček, Jiří (vedoucí práce)
Videomeaning je druhá zo série obrazových kompozícií. Stavia na prepájaní slov a ich významov, vzájomne kreujúcich jeden rámec. V danej žánrovej verzii sú výstupom štyri postavy v jednej situácii, v jednom priestore, kde každá z nich môže fungovať ako samostatná jednotka s imanentným pozadím i ako ukážka, výsek akéhosi fiktívneho univerza, ktoré vo svojej tvorbe dlhodobo budujem. Predstavte si viac poschodový dom a na každom poschodí viacero miestností. Monochromatické priestory v celom objekte, kde sú farba a atmosféra určované svetlom a zvukom pri každej miestnosti inak. Ide o jednu z miestností, z poschodia, ktorého témou je Videomeaning. Miestnosť obývajú v tomto prípade štyri postavy, každá žije vlastným životom. Jednotlivé postavy majú pri sebe popis, bielu kartičku, na ktorej je vysvetlený ich význam v najjednoduchšej možnej forme. Sú to len ďalší obyvatelia domu. Na tomto poschodí je ich význam, mať význam. Vysvetlený význam. Prvý plán. Meno, pôvod, funkciu a materiál. Niektorým charakterom patrí samostatný priestor, iný môžu byť naopak vo väčšom počte a kladie sa dôraz skôr na kompozičný pôžitok. Skutočne každý funguje samostatne, pokiaľ nejde o jeden akt s viacerými postavami pre jeden význam. Pre tento moment som vybral príklad štyroch figúr, ktoré fungujú v oboch prípadoch.
Emotions in fiction
Martinková, Zuzana ; Zuska, Vlastimil (vedoucí práce) ; Dadejík, Ondřej (oponent)
Zameraním predloženej práce sú emočné reakcie na fikčné diela v procese estetického prežitku. Vzhľadom na to, že sa jedná o emócie vyvolané fikčnými charaktermi a dejmi, otvára sa otázka ich povahy a ,,pravosti". Na základe súčasných teórií emócií (predovšetkým Antonia Damasia) sa práca zaoberá našimi emocionálnymi reakciami na fikciu v kontexte estetického prežitku skúmaním dôležitých faktorov, ktoré sú jeho súčasťou: imaginácie, identifikácie, empatie, sympatie, simulácie a ich role nielen pre naratívne porozumenie fikcie, ale aj hlbšie pochopenie povahy našich emočných reakcií na fikčné diela. Na základe vymenovaných aspektov práca vyhodnocuje charakter emócií pri recepcii fikcie a vyúsťuje v skúmaní prínosu emočného prežitku fikcie pre recipienta. Uvažuje nad emóciami ako nástrojom k poznávaniu a snaží sa vzhliadať na emócie ako na kognitívne-hodnotiaci faktor. Kľúčové slová : emócie, fikcia, estetický prežitok, empatia, simulácia
Space-time breakdown in Julio Cortázar's fantastic tales
Krejčová, Veronika ; Poláková, Dora (vedoucí práce) ; Škodová, Denisa (oponent)
Ako už sám názov prezrádza, táto práca pojednáva o problematike zvratov časových a priestorových v tvorbe Julia Cortázara (1914-1984). Tento Argentínsky spisovateľ sa venoval prevažne žánru fantastická poviedka. Radí sa k najdôležitejším predstaviteľom tohto žánru v oblasti Río de la Plata, no veľkú časť života prežil v Paríži, kde aj tvoril. Pomocou rôznych literárnych kritikov a teoretikov sa pokúsim o definíciu časo- priestorových zvratov v jeho tvorbe. Tzvetan Todorov vo svojom diele Úvod do fantastickej literatúry odlišuje tri kategórie fantastickosti: čudné, fantastické a úžasné. Kritička Ana María Barrenechea vo svojej vitálnejšej teórií delí fantastický žáner na tieto tri kategórie: prirodzený, neprirodzený, zmes oboch. Ako príklad nám poslúžia štyri autorove fantastické poviedky, na ktoré následne aplikujem spomínané teórie, no zároveň však poukážem na nejednoznačnosť a zastaranosť teórií a ponúknem nové alternatívne riešenia. Veľkou časťou k tomu prispeje názor španielskeho kritika fantastickej literatúry Davida Roasa. Je čas a priestor v literatúre dôležitý? A čo je to Cortázarov Pocit fantastickosti? Pokúsim sa odpovedať na tieto otázky a inšpirujúc sa teóriou Michaila Bachtina sa pokúsim navrhnúť nový tzv. cortazariánsky chronotop. Nakoniec sa pozrieme na historický vývoj fantastickej...
Emotions in fiction
Martinková, Zuzana ; Zuska, Vlastimil (vedoucí práce) ; Dadejík, Ondřej (oponent)
Zameraním predloženej práce sú emočné reakcie na fikčné diela v procese estetického prežitku. Vzhľadom na to, že sa jedná o emócie vyvolané fikčnými charaktermi a dejmi, otvára sa otázka ich povahy a ,,pravosti". Na základe súčasných teórií emócií (predovšetkým Antonia Damasia) sa práca zaoberá našimi emocionálnymi reakciami na fikciu v kontexte estetického prežitku skúmaním dôležitých faktorov, ktoré sú jeho súčasťou: imaginácie, identifikácie, empatie, sympatie, simulácie a ich role nielen pre naratívne porozumenie fikcie, ale aj hlbšie pochopenie povahy našich emočných reakcií na fikčné diela. Na základe vymenovaných aspektov práca vyhodnocuje charakter emócií pri recepcii fikcie a vyúsťuje v skúmaní prínosu emočného prežitku fikcie pre recipienta. Uvažuje nad emóciami ako nástrojom k poznávaniu a snaží sa vzhliadať na emócie ako na kognitívne-hodnotiaci faktor. Kľúčové slová : emócie, fikcia, estetický prežitok, empatia, simulácia
Moja Bakalarska Práca
Moravanský, Tomáš ; Nadaud, Pierre (oponent) ; Ptáček, Jiří (vedoucí práce)
Videomeaning je druhá zo série obrazových kompozícií. Stavia na prepájaní slov a ich významov, vzájomne kreujúcich jeden rámec. V danej žánrovej verzii sú výstupom štyri postavy v jednej situácii, v jednom priestore, kde každá z nich môže fungovať ako samostatná jednotka s imanentným pozadím i ako ukážka, výsek akéhosi fiktívneho univerza, ktoré vo svojej tvorbe dlhodobo budujem. Predstavte si viac poschodový dom a na každom poschodí viacero miestností. Monochromatické priestory v celom objekte, kde sú farba a atmosféra určované svetlom a zvukom pri každej miestnosti inak. Ide o jednu z miestností, z poschodia, ktorého témou je Videomeaning. Miestnosť obývajú v tomto prípade štyri postavy, každá žije vlastným životom. Jednotlivé postavy majú pri sebe popis, bielu kartičku, na ktorej je vysvetlený ich význam v najjednoduchšej možnej forme. Sú to len ďalší obyvatelia domu. Na tomto poschodí je ich význam, mať význam. Vysvetlený význam. Prvý plán. Meno, pôvod, funkciu a materiál. Niektorým charakterom patrí samostatný priestor, iný môžu byť naopak vo väčšom počte a kladie sa dôraz skôr na kompozičný pôžitok. Skutočne každý funguje samostatne, pokiaľ nejde o jeden akt s viacerými postavami pre jeden význam. Pre tento moment som vybral príklad štyroch figúr, ktoré fungujú v oboch prípadoch.

Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.